Rozprávka o slávnom futbalovom kráľovstve

Autor: Martin Duda | 12.12.2014 o 21:52 | (upravené 13.12.2014 o 9:08) Karma článku: 2,12 | Prečítané:  142x

Kde bolo tam bolo raz jedno kráľovstvo. Ľudia ktorí tam žili sa popri každodennej práci venovali aj zábave a navzajom medzi sebou súťažili. Keď kráľ zomieral,  povedal svojim trom synom aby sa o svoje kráľovstvo pekne starali a milovali svoj ľud kedže priazeň ľudu a ich podpora je to najväčšie bohatsvo čo majú. Ale ako to už býva, synovia sa pohádali a rozdelili si kráľovstvo na 3 časti. Podľa svojich obľúbených farieb ho rozdelili na žlto-čiernu čast, čierno-bielu čast a brat ktorého ľud najviac miloval mal svetlo modrú čast kedže bol celý čas zahľadený do belasého neba nad sebou.

Ľuďom nevadilo že sa kráľovstvo rozdelilo. Podporovali svojho panovníka podľa toho v ktorej časti vládol a kde mal svoju arénu určenú na zábavu a súboje proti iným kráľovstvám.  Poddaní sa často sami hlásili do služby bojovať za farby svojho nového panovníka, nedali dopustiť na svoju čast kráľovstva. Postupne sa do služby začali hlásiť aj bojovníci z iných krajín a záležalo na pokladnici panovníka či si mohol dovoliť zaplatiť takýchto žoldnierov . Ľud si zábavu užíval a tešil sa hlavne na súboje medzi bratmi. V deň keď sa tieto súboje odohrávali zastal v kráľovstve čas keďže ľudia si takúto slávnosť nenechali újsť.  Napriek tomu že ľudia žili v kráľovstve spolu a šťastne, počas týchto súbojov sa navzájom podpichovali, niekedy dokonca aj nejaká ta facka padla ale väčšinou sa tieto súboje odohrávali vrámci pravidiel.  Raz vyhral jeden, inokedy druhý, neraz aj tretí a nakoniec boli aj tak všetci spokojní kedže ľud sa bavil, vo veľkom podporoval svojich a tešil sa aj s malých úspechov. S bojovníkov hrajúcich za farby svojho panovníka sa stali hrdinovia, vzory nielen pre mladých ale pre celú krajinu.   Dokonca aj žoldnieri bojujúci za farby svojho nového kráľa si rýchlo osvojili takúto teóriu a stali sa miláčikmi publika a veru nikdy sa nestalo že by nechali na svoju novú krajinu dopustiť.

Žlto-čierny princ veru neraz podkúril svojim bratom a viackrát sa sa stalo že nad nimi dokonca vyhral čím potešil svojich verných poddaných.  Tých nebolo tak veľa ako by si princ zaslúžil ale aj oni vedeli hrdo vztíčiť svoju žlto čiernu vlajku. No ale ako to už v rozprávkach chodí, princovi sa postupne začala pokladnica vyprázdňovať a tak  sa jedného dňa zbalil, nemal už viac chuť bojovat voči svojim bratom  a nechal ľud na pospas osudu. Žlto-čierna čast krajiny zostala bez svojho princa a nakoniec aj bez svojej krajiny ktorú princ aj so svojimi vernými poradcami zapredal svojmu bratovi. Žlto čierni skončili bez krajiny a na psí tridsiatok aj bez poddaných. Tí ktorí ostali sa presťahovali do neďalekej zeme kde o nich bohužiaľ už ani pes neštekne a hocijaká malá usadlosť na okolí ich bez problémov porazí.

Bielo-čierni  ktorí sídlili na druhom brehu veľkej rieky  si svoju slávu taktiež užili. Bohatý princ ešte viac ozbíjal ostatné krajiny aby vychoval a zaplatil tých najlepších bojovníkov a dlho vládol a dominoval nad ostatnými bratmi. Dokonca vyzval na súboj aj kráľovstvá zo zvyšku Európy a treba uznať, že im bol rovnocenným súperom. Ľud zo širokého okolia bol pyšný na princa a od radosti ho velebili a pozorne sledovali jeho víťazné ťaženie po Európe.  Ale čuduj sa svetu, princovi sa málilo a tak si zaumienil zmocniť sa najväčšej a ľuďmi najviac podporovanej časti kráľovstva. Postupne opustil svoje panstvo ktore dlhé roky budoval, ľud nechal na pospas osudu, krajinu rozpredal a žoldnierom preobliekol ich čierno biele kabáty za belasé.

Najväčšie a najslávnejšie kráľovské panstvo sa pýšilo svojou hrdou históriou. Messi I, korunný princ katalánsky si už asi nepamätá že jeho predkovia museli skloniť zbrane pred belasou mašinériou, ktorá v časoch minulých dobila Europu.  Veľakrát bolo nad kráľovstvom nebo belasé na znak úcty bohov k tejto krajine. Ľud túto krajinu miloval a vo veľkom podporoval aj napriek starej tehlovej aréne kde sa súboje odohrávali. Bola to pre nich posvätná pôda na ktorú nedali dopustiť. Keď sa bohatý princ zmocnil tejto časti kráľovstva, prezliekol čierno biely kabát za belasý a nažoldoval vojakov z inej krajiny, ľud to s nadšením neprijal a postupne začal svoju krajinu opúšťať. Princ sa nevzdával, zbúral staru arenu a ľudu sľúbil že postaví novú a krajšiu. Naverboval ešte viac cudzích vojakov kedže si naivne myslel že práve oni mu pomôžu dobiť celú Európu. Európske kráľovstvá boli ale prezbrojené lepšími zbraňami a tak ho bez problémov a dokonca aj  s polovičnou pechotou s ľahkosťou porazili. Nakoniec sa mu pred celým svetom  do očí za svoju starú arénu vysmiali čím ho ešte viac zosmiešnili.  Žoldnieri ktorí bojovali za belasú krajinu  bojovali bez srdca, bez zanietenia a bez radosti že bojujú za svou novú vlasť. Pozorný ľud to postrehol a ešte vo väčšom počte opustil krajinu. Nakoniec kráľovi zostali len jeho žoldnieri, verní poradcovia a zničena aréna.

A kedže každá rozprávka by mala mať šťastný koniec tak aj tento príbeh sa raz tak skončí. Ale nie dnes a asi ani zajtra…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?